neděle 13. března 2011

Mária Glocková: Bravo pre Barbaru v Banskej Bystrici


Gabriela Jelínková (Madame Butterfly), Igor Strojin (Pinkerton), Šimon Svitok (Sharpless)

Barbara Klimo je režisérka poslednej premiéry v Štátnej opere v Banskej Bystrici. V piatok 11. marca bola „jej“ Madame Butterfly praktickou a skvelou ukážkou spojenia sveta prísnych japonských tradícií s dobrovoľnou amerikanizáciou východnej kultúry, ktorá sa (nielen) dnes môže báječne a bez problémov predávať a praktizovať vo svete exotickej sex turistiky. Ku aktualizovanému výkladu našla režisérka aj ideálnu scénickú a kostýmovú partnerku Veroniku Stemberger. Obe dámy pripravili pre divákov strhujúci obraz príbehu súčasných mladých Japoniek, zmietajúcich sa medzi rešpektovaním tradícií a sladkým využívaním atraktívnych ponúk turistov, ktorí si často krátkodobo dobyjú vlastné ego aj o neopakovateľný zážitok s japonskými gejšami, avšak (prípadné) následky musia znášať už dievčatá osamotené. V Klimovej výklade nešlo pritom o žiadne rýchle „zlatokopky“.


Gabriela Jelínková (Madame Butterfly), Igor Strojin (Pinkerton)

Celý príbeh je situovaný do japonskej šedivej ulice, s elektrickými stĺpmi, úzkymi uličkami a kaviarňou (barom), nad ktorou je umiestnené presklená izbička s výhľadom do ulice (lásky). Všade sú neodmysliteľné blikajúce neóny. Niekoľko postavičiek – obyvateľov tamojšej štvrte, kde sa príbeh Čo-čo-san odohráva, dotvára exteriérovú kulisu ulice (žena s nákupným vozíkom, dámy s nákupmi v butikoch, kaviarenskí štamgasti, elektrikár). Do tejto situácie prichádza kompletná okimonovaná suita rodinnej aj priateľskej komunity Čo-čo-san, aby sa zúčastnili na svadobnom obrade. Šokovaný divák pochopí, že ide o kamufláž, kde všetci zúčastnení sú zamestnanci turistickej kancelárie „Goro“ a svadba je iba jedna z možných a úžasných atrakcií pre zahraničnú klientelu. Pre amerického turistu Pinkertona, pripraveného na obrad už v japonskom mužskom kimone, sú upozornenia konzula USA Sharplessa, ktorý jediný pozná obrovskú daň za prípadné emocionálne zneužitie, zbytočné. Priestorom pre obrad je narýchlo privezená praktická kontajnerová zostava, ktorá plní minimálne požiadavky k svadobnému inscenovanému obradu. Okimonovaná skupina Japoncov všetko perfektne zvládne, obe strany sú spokojné. Veľký duet je splneným snom oboch „snúbencov“. Po sentimentálnom a nevyhnutnom veristickom intermezze, kde je celý obraz japonskej štvrte už opäť kompletne v civile – vrátane Čo-čo-san, Suzuki, a už aj dieťaťa, nabehol život opäť do stereotypných dní, v uličkách sú „staré“ známe figúrky. Inú dimenziu má však každý deň pre Čo-čo-san. Jej úprimný cit verí na návrat milovaného muža, ktorý sa síce do známej destinácie vracia, ale už aj s legitímnou manželkou. Záver je šokujúci: kontajnerová zostava, ozdobená kvetmi na uvítanie milovaného človeka, sa stáva priestorom smrti so svadobným kimonom v rukách gejše. Otvorená náruč americkej manželky Kate dáva akoby súhlas k adopcii dieťaťa, avšak ono s matkiným kimonom v rukách uteká k svojim. Výrazné a odvážne, pritom absolútne legitímne režijné spracovanie, ktoré posunulo Butterfly do celkom inej súčasnej dimenzie, bolo nielen šokujúcim prerozprávaním divadelnej drámy, ale aj výstrahou s mementom pre mnohé súčasné východné kultúry, kde sú zneužívané a unášané dievčatá už bežnou praxou. Javisková realizácia bola premyslená do najmenších detailov, aj keď nie všetky vyšli. Ale to už nebolo chybou réžie, ale skôr realizácie. A pokiaľ možno ďalej na režijné spracovanie písať chvály, horší rating mala hudobná príprava aj realizácia. Ako celok mala veľké manká a resty.


Čo najviac prekážalo, bol výkon hlavnej predstaviteľky Gabriely Jelínkovej. Nedá sa jej uprieť herecký výkon, ale rozhodne jej dispozícia hlasu a interpretácia nezodpovedali profesionálnym požiadavkám. Ak k tomu pridáme aj distonáciu, problémy vo vyššej polohe a nasadzovanie tónov s vyrážaním, potom jej prejav pripomínal často interpretačný spôsob striedania subito piano a forte s absenciou prirodzenej kantilény.


Šimon Svitok (Sharpless), Gabriela Jelínková (Madame Butterfly)

Nezaskvel sa ani lyrický Pinkerton Igor Strojin, ktorý síce intonačné problémy nemal, ale jeho hlas miestami zanikal, neniesol sa cez orchester a chýbala mu aj potrebná dramatická finálna bodka. Suzuki Michaely Šebestovej a konzul Sharpless Šimona Svitka boli najakceptovanejšími výkonmi premiéry, hoci ani oni neboli bez prešľapov.


Šimon Svitok (Sharpless), Gabriela Jelínková (Madame Butterfly)

Dirigentom predstavenia bol Marián Vach, muž za pultom, ovenčený mnohými trofejmi, naposledy s nomináciou mesačníka Hudobný život ako najlepší verdiovský dirigent. V piatok nemal svoj deň! Tentokrát hral „jeho“ orchester dokonca miestami až na hrane intonačnej akceptovateľnosti (najmä drevená dychová sekcia). Dokonca chýbala aj potrebná dávka nevyhnutnej veristickej zvukovej naturálnosti. Možno táto „rozladenosť“ má iné, pre diváka neznáme, zákulisie. Ktovie. Bodka na záver: nové, v poradí už štvrté, naštudovanie Madame Butterfly v Banskej Bystrici je rozhodne inscenáciou, ktorá nepochybne rozvlní operné vody nielen na Slovensku. A nie je to pre to, že Barbara Klimo je dcérou veľkej opernej divy Edity Gruber.



Fotografie: B. Konečný

Žádné komentáře: