neděle 15. listopadu 2009

Kde bolo, tam bolo... boli dva krásne večery v košickej opere

Rusalka a La Traviata mali tento týždeň okrem mňa spoločné ešte jednu vec- Táničku Paľovčíkovú v hlavnej úlohe.
11.11. som konečne po dvoch sezónach znova Rusalku. Bola to jedna z mála opier, ktorá sa mi páčila na prvýkrát. Priznám sa, že som skôr fanúšikom modernej réžie ale po chvíľke som sa stotožnila s Troškovou rozprávkovou Rusalkou.
Scéna a hlavne kostými sa veľmi vydarili, hlavne u Ježibaby a Vodníka.
(Tatiana Paľovčíková a Ondrej Mráz)
Musím povedať, že Rusalka sa v ten večer veľmi vydarila aj po stránke speváckej aj hereckej. Rusalku spievala výborná košická sopranistka Tánička Paľovčíková, pre ktorú je postava Rusalky spevácky priam napísaná a o tom, že je Tánička nie len speváčka ale aj výborná herečka som nikdy nepochybovala a aj tentokrát jej to vyšlo.
Taktiež priam excelentný výkon podala Denisa Hamarová v úlohe Ježibaby. Do tohto večera bolo pre mňa záhadou meno- Viera Kállayová, ktorú som predtým videla len v úlohách, v ktorých nemala až taký priestor sa naplno prejaviť. Rola Kuchárika jej sadla.
Ale moje sympatie patrili Kňažnej v podaní Janette Zsigovej, ktorú som konečne po dlhom čase videla v tejto úlohe. A nedá mi nespomenúť tie jej nádherné šaty.
V úlohe Vodníka si zaspieval Ondrej Mráz, s ktorým sa mi v tejto chvíli spája len jedno slovo: dramatickosť.
A nakoniec nedá mi sa nevyjadriť k Jaroslavi Dvorskému, ktorý spieval Princa. Sprvu som sa nestotožňovala s obsadením Jaroslava do tejto postavy, ale v ten večer ma ako Princ presvedčil.
(Janette Zsigová)
Druhým mojím predstavením bola La Traviata v piatok 13teho. Podľa pôvodného obsadenia mala v ten večer spievať Violettu Michaela Varády, ktorá je pre mňa zo sopranistiek najväčšou záhadou. Doposiaľ sa mi nepodarilo vidieť operu, kde by spievala hlavnú postavu. Videla som ju spievať (tak výraznejšie) na opernom koncerte začiatkom sezóny a bola som očarená.
Ale okolnosti sa zmenili a po príchode do divadla pozerám, že Violettu spieva Tánička. Sprvu som si nebola istá, že či to hneď po Rusalke zvládne, veď aj Rusalka aj Violetta sú náročné postavy a vyžadujú veľa.
Aj keď sa mi Táňa javí ako dramatický soprán, koloratúry zvládla vynikajúco. Ako Violetta žiarila.
Je pravda, že La Traviata (a hlavne s týmto obsadením) patrí k mojím najobľúbenejším predstaveniam, preto sa nemôžem celkom nezainteresovane vyjadriť, ale aj toto spracovanie hodnotím pozitívne.
Klasická réžia, v ktorej žiarili nádherné kostými, ma dostala.

(Tatiana Paľovčíková, Zuzana Orlovská, Marián Lukáč a Ludovic Kendi)
Scéna prvého aj druhého dejstva bola usporiadaná podľa mojich očakávaní, avšak so scénou v treťom dejstve sa veľmi nestotožňujem.
Osviežujúco pôsobili zboristky- cigánočky na čele s Alenou Fialekovou v árii Noi siamo zingerelle.
V priebehu predstavenia som zaznamenala pár momentov, pri ktorých som mala až zimomriavky a táto ária bola jedným z nich.

Obe predstavenia vyšli výborne, len škoda, že sa hrajú tak málo. No, o to sú potom vzácnejšie.

1 komentář:

Dana Šimková řekl(a)...

Koukám, že pátek 13. byl šťastný i na Slovensku (kdo takový nesmysl z nešťastným dnem vymyslel? :-D). Nádherné kostýmy! To musel být zážitek!